„Čas“ je v bežnej reči veľmi často používaným slovom. Pokusy o jeho pochopenie boli od pradávna oblasťou filozofie a vedeckého skúmania. Fyzika definuje čas (angl. time)  ako základnú fyzikálnu veličinu, ktorá vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja. V súčasnosti badáme veľký rozvoj vedy  v oblasti techniky a astronómie, nakoľko okrem troch priestorových súradníc funguje čas ako štvrtý rozmer pohybu, v závislosti času a priestoru.

Čas má však i veľký sociálny rozmer, pretože je prostriedkom k určovaniu práce, odpočinku, spoločného stretávania sa.  Pomáha nám v spoločenskom živote kvalitne, radostne prežívať čas, vytvárať zvyky, a tiež si byť blízko v ťažkých chvíľach.

Poznáme i ekonomický rozmer času ( „čas sú peniaze“), ktorý meria hodnotu času, hlavne ziskom a výškou zárobku.

Nesmierne vzácny  je u človeka  osobný význam času, nakoľko každý ľudský život má len obmedzené množstvo, ohraničený rozsah času. Uplynulé sekundy, minúty… nemožno vrátiť. Je preto užitočné  čas múdro využiť a kvalitne ho prežiť.

Je čas školských prázdnin a dovoleniek. Poskytuje nám príležitosti na fyzický i duševný oddych, rekreáciu a oddych v prírode či pri mori, k regenerácii síl, k načerpaniu mnohých pekných zážitkov.  Svätá Cirkev nám pripomína , že čas je dar nekonečnej Božej lásky, ktorý by sme nemali stratiť. V Markovom evanjeliu čítame Ježišove slová: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo…“( Mk 1,15). Čas spásy sa naplnil, pretože prišiel Ježiš. Nájsť zmysel a cieľ svojho života, usporiadať si hodnoty, spoznať svoje poslanie, povolanie, uvedomiť si ako nepremárniť čas a múdro žiť, ponúkajú Duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly. Výnimočné a aktuálne sú tým, „ že poskytujú čas na stretnutie s Bohom a miesto, na ktorom môžeme prijať od Boha mimoriadne milosti a dary.  Sú školou modlitby, najmä osobnej. Práve osobná modlitba je nevyhnutným činiteľom pre dosiahnutie kresťanskej zrelosti a mala by inšpirovať celý náš kresťanský život … sú školou odvahy. Boh vždy pozýva konať veľké veci. K odvahe nepochybne patrí aj pohotovosť, oduševnenie a sloboda. Sú školou sebapoznania. Sv. Ignác veľmi dbal na tento rozmer, najmä na osobné rozlišovanie, túžbu spoznať seba samého a nájsť Božiu vôľu.  Sú aj školou lásky, pretože v nich môžeme prostredníctvom osobnej modlitby objaviť a zakúsiť lásku milujúceho Otca.“ ( z úvodu knihy Duchovné cvičenia od J.Benkovského SJ )

Nielen v čase letných mesiacov, ale i počas celého roka je možnosť prihlásiť sa na pobyt v exercičných domoch, kde v modlitbe a v tichu môžeme spoznať, zažiť milostivý čas Božej lásky. Duchovné cvičenia sú pozvaním na prehĺbenie vzťahu s Bohom, k nadobudnutiu nových duchovných síl.  Poskytujú priestor pre modlitbu, poznanie, ako sa nechať preniknúť Božím slovom. Uvedomiť si nesmiernu milosť, dar, žiť svoj život s Bohom, ktorý nie je ďaleko od nikoho z nás, veď v Ňom žijeme, hýbeme sa a sme. (podľa Sk 17, 27-28).

Pre nás, ktoré nežijeme v komunitách  ale izolovane, je osobitným darom, ak môžeme tráviť čas duchovných cvičení v spoločenstve. Tento rok sme sa ich zúčastnili v štyroch skupinkách. V minulosti bolo v našom inštitúte zvykom skladať sľuby (prvé, večné či obnovu sľubov na jeden rok) počas záverečnej svätej omše duchovných cvičení. Tieto vzácne chvíle si s vďačnosťou pripomíname. Zároveň vyprosujeme dar povolania –  žiť vo svete v úzkom spojení s Bohom, a tak byť svedkami Kristovej premieňajúcej prítomnosti uprostred sveta –  pre budúce členky v našom SI.