Dejiny spoločenstva

1936

1. Carl Dinkhauser, SJ a Maria Elisabeth Strachotinská, narodená v Gablonz (dnešný Jablonec nad Nisou ) zakladajú v Štajersku toto Spoločenstvo. Maria Elisabeth Strachotinská je prvá, čo sa dáva na túto cestu.

Spoločne s P. Dinkhauserom vypracováva stanovy, ktoré vyrastajú zo špirituality sv. Ignáca z Loyoly. Buduje ďalej základy Spoločenstva a mnoho rokov je na jeho čele.

1939

Spoločenstvo je uznané kardinálom Innitzerom ako „pia unio“ (nábožné združenie). Prvé členky prichádzajú najčastejšie z Mariánskych kongregácií (dnes Spoločenstvá kresťanského života). Sú to nevydaté ženy v rozličných zamestnaniach, ktoré vydávajú svedectvo viery vo svete, predovšetkým na svojich pracoviskách.

Počas 2. svetovej vojny pracuje prvá skupina tajne, lebo politická situácia nedovoľuje nijakú verejnú činnosť.

1948

Na základe pápežského dekrétu sa Spoločenstvo mení na Sekulárny inštitút diecézneho práva.

V tomto roku skladajú členky prvú profesiu: sľub bezmanželstva pre božie kráľovstvo, sľub poslušnosti a sľub chudoby. Mnohé dovtedajšie členky sa pre túto novú, cirkvou uznanú cestu nedokážu rozhodnúť.

1953

Spoločenstvo sa stáva Inštitútom pápežského práva. V krátkom čase táto životná forma oslovuje ďalšie ženy. Spoločenstvu sa dostáva medzinárodného rozšírenia.