Životopisy svätých uvádzajú, že tento sviatok je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Už cirkevní otcovia (Efrém Sýrsky, Timotej Jeruzalemský) v 4. storočí a neskôr Ján Damascénsky a iní tvrdili, že telo Panny Márie nepodliehalo porušeniu po smrti. Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje Nanebovzatie Panny Márie takto (966): „Napokon bola Nepoškvrnená Panna – uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu – po skončení pozemského života vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za Kráľovnú vesmíru, aby sa tak plnšie pripodobnila svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad hriechom a smrťou.“
Tajomstvo Nanebovzatia Panny Márie je článkom katolíckej viery. Jeho obsahom je istota, že Panna Mária bola po skončení pozemského života s telom aj dušou vzatá do nebeskej slávy. Vieru v jej nanebovzatie s dušou i telom povýšil pápež Pius XII. 1.11.1950 na dogmu – pravdu viery, v apoštolskej konštitúcii "Munificentissimus Deus (Najštedrejší Boh). Pápež tak slávnostne definoval Nanebovzatie Panny Márie, čo kresťania verili od počiatku. V konštitúcii sa uvádza: „A tak vznešená Božia Matka jedným a tým istým výrokom predurčenia od večnosti tajomne spojená s Ježišom Kristom, nepoškvrnená pri svojom počatí, pri svojom božskom materstve neporušená Panna, veľkodušná spoločníčka božského Vykupiteľa, ktorý vydobyl úplné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, nakoniec dostala ako korunu svojich výsad to, že bola uchránená od porušenia v hrobe, a ako už jej Syn po víťazstve nad smrťou, s telom i dušou bola pozdvihnutá do najvyššej nebeskej slávy, kde sa skveje ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.“
Panna Mária je pre nás vzorom na ceste ku Kristovi. Slávenie mariánskych sviatkov môže pomáhať k väčšiemu otvoreniu ľudských sŕdc na prijatie Božích milostí.
Zdroje: https://www.zivotopisysvatych.sk/nanebovzatie-panny-marie/
https://breviarblog.wordpress.com/2018/08/15/nanebovzatie-prebl-panny