V JUBILEJNOM ROKU SO SVÄTÝM JOZEFOM
Sviatok sv. Jozefa, snúbenca Panny Márie, slávime 19.marca. Podľa tradície sa však úcta k nemu rozšírila na celý mesiac marec.
V 12.-13. storočí si niektoré rehole vyvolili Ježišovho pestúna za svojho patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily. Pápež Pius IX. dňa 8.12. 1870 vyhlásil sv. Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi.
Novénou k sv. Jozefovi od 10. 3. – 18. 3. si chceme v našom Sekulárnom inštitúte každoročne vyprosovať Božie milosti k uskutočňovaniu nášho povolania a ďakovať za jeho pápežské schválenie.
Na blížiacom sa Regionálnom stretnutí nášho Spoločenstva si pripomenieme vzácne jubileum niektorých našich členiek, ktoré toto poslanie zasväteného života vo svete žijú už 30 rokov.
V apoštolskom liste Patris corde (Apoštolský list Svätého Otca Františka, pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi) nám Sv. Otec František priblížil sv. Jozefa, ako otca nežnej lásky, poslušného a prijímajúceho otca, tvorivo odvážneho, pracujúceho, i ako Tieň Nebeského Otca.
V Apoštolskom liste nás povzbudzuje i k napodobňovaniu jeho sebadarovania.
„Tradícia prisúdila sv. Jozefovi popri pomenovaní otec aj prívlastok „prečistý“. Neoznačuje to len afektívnu stránku, ale zahŕňa to postoj, ktorý je opakom vlastnenia. Čistota je slobodou od vlastnenia vo všetkých oblastiach života. Iba ak je láska čistá, je skutočne láskou. Láska, ktorá chce vlastniť, sa napokon stáva nebezpečnou: zväzuje, zadúša, robí nešťastnými. Sám Boh miloval človeka čistou láskou, ponechajúc ho slobodného, aj keď pochybil a obrátil sa proti nemu. Možno preto Logika lásky je vždy logikou slobody a Jozef vedel milovať mimoriadne slobodne. Nikdy sám seba nestaval do centra. Vedel sa stiahnuť a do centra svojho života postaviť Máriu a Ježiša. Jozefovo šťastie nespočíva v logike sebaobetovania, ale v sebadarovaní. Nikdy u neho necítime frustráciu, ale iba dôveru. Jeho vytrvalé mlčanie nezahŕňa sťažnosti, ale vždy konkrétne skutky dôvery. Každé pravé povolanie sa rodí zo sebadarovania, ktoré je ovocím zrelej obety. Aj v kňazstve a v zasvätenom živote sa vyžaduje tento druh zrelosti. “
V piesni i v modlitbe vrúcne prosíme sv. Jozefa:
K_tebe prichádzame, ó, Ženích slávny
Kráľovnej nebeskej, Márie Panny;
ty, pestún Kristov, s_ochranou istou,
vypočuj, prosíme, náš vrúcny hlas:
pod svoju ochranu ráč prijať nás.
19. 3. Hymnus, Druhé vešpery
Zdroje:
https://www.zivotopisysvatych.sk/jozef/
https://breviar.kbs.sk/include/sv_mar.htm