Na sviatok Obetovania Pána ďakujeme v Cirkvi i za dar povolania k zasvätenému životu.  Deň zasväteného života zaviedol v roku 1997 pápež Ján Pavol II.  KONGREGÁCIA PRE INŠTITÚTY ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA A SPOLOČNOSTI APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA vydala k tomuto sviatku list, ktorý nám z taliančiny preložili v SI Betánia.

Dikastérium

pre inštitúty zasväteného života

a spoločnosti apoštolského života

Prot. n. Sp.R. 2930/23

Vatikán 25. januára 2023

Drahí zasvätení a zasvätené!

            V tejto chvíli, v ktorej Cirkev dýcha synodálnym duchom, s radosťou slávime 27. Deň zasväteného života eucharistickým slávením v Bazilike Santa Maria Maggiore. V neprítomnosti Svätého Otca, ktorý je na apoštolskej ceste v Konžskej demokratickej republike a v Južnom Sudáne, sláveniu bude predsedať Jeho Eminencia kardinál João Braz de Aviz. V tento deň si s vďačnosťou pripomíname nesmiernu milosť nášho povolania, že môžeme byť „živou pamiatkou Ježišovho spôsobu existencie a pôsobenia“ (Vita consecrata 22), a vo vedomí, že jeho milosť nám stačí (porov. 2 Kor 12, 9), s pokorou a dôverou ho prosíme, aby sme žili tento dar vo vernosti, radosti a vytrvalosti.

            Tento deň nás spája so všetkými komunitami zasväteného života roztrúsenými vo svete, putujúcimi na tej istej zemi: ona nás živí a na nej prežívame dejiny, ktoré pred nás kladú výzvy. Boh nás naďalej povoláva zasväcovať svoj život v rôznych vyjadreniach, ktoré sa navzájom dopĺňajú a obohacujú, a sú predovšetkým darom pre Cirkev. Inštitúty zasväteného života (rehoľníci, mnísi, kontemplatívni, sekulárni, „nové inštitúty“), Ordo virginium, pustovníci a spoločnosti apoštolského života vyjadrujú celý zasvätený život, ktorý tlmočí evanjelium v osobitnej životnej forme; tá dokáže očami viery čítať znamenia čias a usiluje sa odpovedať s dynamickou vernosťou (porov. VC 37) na potreby Cirkvi a sveta.

            Synodálna cesta bola vedúcou líniou našich predchádzajúcich posolstiev, v ktorých sme podčiarkli spoločenstvo a spoluúčasť. V tomto posolstve sa zameriavame na poslanie, na misiu: „rozšíriť priestor svojho stanu“ (porov. Iz 54, 2) je postoj v centre misijnej činnosti, ako nám to pripomína názov pracovného dokumentu pre kontinentálnu fázu synody. Poslanie nás vedie k plnosti nášho kresťanského povolania, dáva nám príležitosť vrátiť sa k Božiemu štýlu, ktorým je „blízkosť, spolucítenie a nežnosť“, a vyjadruje sa slovami, prítomnosťou, zväzkami priateľstva. Nemôžeme sa oddeľovať od života; je potrebné, aby sa niekto staral o „rôzne formy krehkosti a chudoby dnešnej doby, Božím balzamom liečil rany a uzdravoval zdrvené srdcia“ (pápež František, Začiatok synodálnej cesty, 9. októbra 2021).

            „Poslanie je kyslíkom kresťanského života: posilňuje ho a očisťuje“ (pápež František, Generálna audiencia, 11. januára 2023). Aby sme mohli žiť poslanie Božím spôsobom, ako zasvätené osoby potrebujeme vanutie Ducha, aby okysličil naše zasvätenie, ktoré „rozšíri náš stan“, aby nedovolil, aby túžba vychádzať a dostať sa k druhým pre hlásanie evanjelia ochabla alebo bola zatienená, aby v nás znovu roznietil misionársky oheň. On je skutočným protagonistom poslania a zároveň tým, kto udržuje sviežosť našej viery, aby neochabla.

            Tento deň nás ako zasvätených podnecuje položiť si otázky: vzývame Ducha často a naliehavo, prosíme ho, aby v našich srdciach znovu roznietil misionársky oheň, apoštolskú horlivosť, nadšenie pre Krista a pre ľudstvo? Cítime sa pobádaní „hovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (1 Jn 1,3)? Cítime túžbu po Kristovi? Trpíme a riskujeme v súlade s jeho pastierskym srdcom? Sme ochotní „rozšíriť svoj stan“, kráčať spoločne? A predovšetkým sa pýtajme, či to, čo nadchýna naše srdce, je Ježišova osoba, jeho cítenie, jeho súcit ?“

            Zasvätení bratia a sestry si vždy, ako aj v posledných rokoch, osvojovali Ježišovo cítenie, ktoré ich viedlo nezištne sa darovať druhým a dávať život za bratov. V tento deň slávime krv, ktorú vyliali v jednote s Kristom a ktorá je výrečnejšia než akákoľvek reč o poslaní. Povedľa nich je aj krv, ktorú vylievajú obete vojny, násilia, hladu a nespravodlivosti.

            My, ktorí sa deň čo deň dotýkame Božej spásy, žime poslanie ako nezištný dar druhým z toho, čo sme a čo máme. My, ktorí sa dotýkame „trpiaceho a osláveného Kristovho tela denne v dejinách“, rozšírme svoj stan a zdieľajme tak „údel nádeje, ten nespochybniteľný tón, ktorý sa rodí z poznania, že nás sprevádza Pán. Ako kresťania si nemôžeme ponechať Pána pre seba. Evanjelizačné poslanie Cirkvi vyjadruje svoju integrálnu a verejnú platnosť v premene sveta a v starostlivosti o stvorenie“ (pápež František, Posolstvo na Svetový deň misií, 6. januára 2021).

            Kdekoľvek sme, čokoľvek sme, sme poslaním, ak je Božia láska v našom srdci. Poslanie rozširuje priestor nášho stanu a učí nás rásť v úprimnom súlade, posilňujúc zväzky, kráčajúc spolu so starostlivosťou Márie a s jej hlbokou radosťou.

            Spolu, v spoločenstve a spoluúčasti sme Božím poslaním Boha!

            Nech nás na našej misijnej ceste sprevádza Panna Mária!

João Braz Kard. De Aviz

                                                                                                                Prefekt

+José Rodríguez Carballo OFM

        Arcibiskup sekretár

Za preklad z taliančiny ďakujeme SI Betánia.